Prečo budem na AI konfere za toho pomalého
Ako sa u mňa prejavuje AI fatigue. Čo to spôsobuje v prístupe k práci s AI. A či sa s tým dá niečo robiť. TL;DR: Dá.
Budúci týždeň idem prednášať na Koderu. Na konferenciu o AI, kde každý druhý speaker páli milióny tokenov denne. A ja tam budem za toho… pomalého.
Veď ja píšem newsletter Analóg, ktorý je zo svojej podstaty o pomalosti. Založil som Žurnál, ktorý je o vedomom zapisovaní. A LinkedIn bublina ma stále vníma cez Degrowth, ktorý bol dokonca opakom zrýchlenia.
Roky som všade písal a školil, že multitasking je zlo. O tom, aké je dôležité spomaliť. Zamerať sa na to podstatné. A vychutnať si čaro prítomného okamihu.
A teraz ti tu idem hovoriť o AI.
Chápem, že to dvíha obočia.
Chápem, že niektorí ste reagovali zdržanlivo.
Že či idem zahodiť všetko, čo som desať rokov budoval, pre niečo, čo tu pred rokom ešte ani nebolo?
Nie.
Len to nie je také priamočiare.
…
Najprv ti poviem o pasci AI.
Sedím za pracovným stolom.
Otvorím Claude a chcem, aby mi pomohol s prehľadom e-mailov. Začínam jedným agentom a očakávam single focus. Presne ako som zvyknutý.
Claude si otvorí ďalšie okno. V ňom beží ďalší agent. A začína pracovať na tudúčku, ktoré e-mail priniesol. S vidinou toho, aby mi pomohol. Zrazu mám takýchto okien otvorených sedem. A každé z nich, veľmi nepravidelne, potrebuje, aby som niečo rozhodol.
„Pokračovať s touto cestou? Áno/Nie.”
„Ktorý prístup si mám zvoliť? A/B/C.”
„Môžem prepísať tento súbor? Áno/Nie.”
Celý život pracujem na tom, aby som sa naučil pracovať čo najviac sústredene. Veď mňa znervózňuje už aj to, keď mám v prehliadači otvorené viac ako 4 okná.
Ale práca s AI. To je nočná mora zorganizovaného človeka.
…
Tento jav má svoje meno.
AI fatigue.
V odbornej literatúre sa začal objavovať v roku 2024. Najmä cez prácu Microsoft Research a Carnegie Mellon. Štúdia z januára 2025 ukázala niečo, čo som sám na sebe začal cítiť: ľudia, ktorí pravidelne pracujú s AI, prestávajú riešiť problémy a začínajú kontrolovať odpovede.
To je nový druh únavy. Nie únava z premýšľania ako pri fakt dobrom probléme. Ide o únavu z rozhodovania o cudzích výstupoch.
A to je len jedna vrstva.
Sophie Leroy v roku 2009 popísala fenomén „attention residue”. Keď prepneš z úlohy A na úlohu B, časť tvojej pozornosti zostáva uväznená v predošlej úlohe. No a čím častejšie prepínaš, tým väčšie rezíduum buduješ. Tým menej ťa reálne v B je.
Gloria Mark to meria roky. Priemerný čas pozornosti na obrazovke klesol z 2,5 minúty v roku 2004 na 47 sekúnd v roku 2023. A podľa nej trvá po prerušení v priemere 23 minút, kým sa mozog vráti do flow.
Teraz si predstav sedem paralelných agentov. Sedemkrát 23 minút, ak by ma každý vyrušil iba raz. To je daň za to, že som chcel mať čím skôr odškrtnuté tudúčka.
…
Riešim veci rýchlejšie. Ale to neznamená, že aj lepšie.
AI mi prináša nové premenné. Nové problémy. Nové neprebádané časti systému, kam by som sa pred rokom nikdy nedostal.
Ale teraz ti tu môžem aj verejne priznať:
Som oveľa vyčerpanejší. Pracujem viac než predtým ako som AI začal hromadne používať. Kým predtým som vedel issue vyriešiť sám a to pomalšie, ale s istotou, teraz oveľa viac vecí testujem, double-checkujem, verifikujem.
…
AI neušetrilo čas. Zmenilo to, čo s tým časom robíme.
Rozhodujem o oveľa väčšom počte vecí. Ale tie veci akosi nemajú takú váhu.
Z práce som sa dostal k rozhodovaniu o práci.
Z procesu tvorby k verifikácii výstupov.
Z plného sústredenia k arbitráži o tom, ktoré okno má väčšiu prioritu.
A to je všetko prúser.
Ľudský mozog na takýto typ rozhodnutí nebol nikdy stavaný.
…
Čo sa s tým dá robiť?
Ak čakáš, že ti dám teraz zázračnú odpoveď, sklamem ťa. Taká neexistuje.
Ale dám ti tri prístupy, ktoré ti môžu pomôcť zmierniť dopady práce s AI.
Prvý prístup: Jeden agent.
Hoci AI ti dovolí otvoriť aj sedem súbežných okien s terminálom, ja sa snažím mať otvorené po väčšinu dňa iba jedno. V ňom pravidelne čistím históriu cez /clear, ale do nových vecí sa púštam, až keď sú dokončené staré.
Je to síce pomalšie, ale práve single focus na jedno okno mi vracia pocit, že mám veci pod kontrolou ja a nie AI. A keď už naozaj potrebujem otvoriť nové okno, robím tak cez command+T (nový tab) a nie command+N (nové okno). Nech mám z toho aspoň trochu ten pocit ako pri práci s oknami v prehliadači.
…
Druhý prístup: Vedomý čas bez agentov.
Pred mesiacom som ti písal, že AI je pre mňa podobná ako online hra Travian. Ak si niečo nestaval, či nedobýjal 24/7, ušiel ti vlak.
Podobne som to mal aj s Claudom. Ak mi na ňom nebežal nejaký dlhodobý task, mal som pocit, že sa ukracujem o možnosti, ktoré mi AI prináša.
Preto si už skoro mesiac rozdeľujem pracovný čas nielen na deep focus a meeting time, ale aj na čas, kedy vedome vypínam agentov.
Pomáha mi v tom aj nové hobby. Záhradníčenie. A pri tom nekonečnom trhaní buriny ma hreje predstava, že hlava si oddýchne a prácu mi nerobí v tom čase žiaden agent.
…
Tretí a najťažší: zúžiť rozhodovacie pole.
Vždy, keď agent príde s otázkou, ktorú sám neviem zodpovedať, nešetrí mi prácu. Pridáva mi ju. Preto sa snažím v systéme vopred zadefinovať dôležité pravidlá.
Vždy spustiť konkrétne testy pred commitom.
Vždy sa spýtať, či ide o staging alebo produkčný deploy.
Nikdy nemazať veci bez potvrdenia.
Vždy si pred otázkou zodpovedať, čo by som asi odpovedal ja.
Čím viac pravidiel, tým menej arbitráže. Tým viac mojej hlavy zostáva dostupnej na to, aby si pamätala, na čo som terminálové okno vôbec otvoril.
…
Vráťme sa späť ku Kodere.
Napriek tomu, že som zbehlý pri práci s Claudom a príklady by boli určite zaujímavé, nechcem tam ísť ako AI evangelista. Pôjdem tam ako ten pomalý.
Pretože si myslím, že práve toto je najdôležitejšia úloha tejto doby:
Vedieť, kedy AI použiť.
Ako si tým nezničiť sústredenie.
A kedy je lepšie ho zavrieť.
…
Úloha pre teba
Ak používaš AI, zamysli sa nad tým, aké efekty na teba má:
Koľko tudúčiek reálne robíš ty a koľko len odovzdávaš?
Ako s ním komunikuješ?
Aké otázky sa ťa pýta. A aké povolenia už nepotrebuješ?
Koľko času zaberá tvoja autorská práca a koľko len jeho úkolovanie?
Pred desiatimi rokmi sme sa naučili, že nie každý moment života musí byť na Instagrame. A že niektoré okamihy by mali patriť len nám.
Teraz sa učíme to isté s AI. Nie každá úloha musí prejsť cez agenta. Niektoré myšlienky patria len mojej hlave. A čistej strane zápisníka.
…
🧡 Ak ti tento Analóg dal niečo nové, nechaj mu srdiečko.
📩 Ak máš otázku, kľudne sa ozvi. Rád odpoviem konkrétnejšie.
📬 Prepošli Analóg niekomu, kto si nekriticky myslíš, že AI je super.
🔔 A ak si tu prvýkrát — prihlásiť sa na odber môžeš nižšie.
Pekne napísané. A to si ešte vôbec neotvoril environmentálnu stránku používania AI pri všetkom, na čo sme doteraz používali google. To je tiež dôležité..A to sa považujem za AI nadšenca. :)