Čo ma naučila platnička o cvičení. Ale aj o sebe samom.

Ťažká operácia a učenie sa chodiť odznova. Alebo druhá cesta. Bez skratiek, no s dlhodobými benefitmi.

Júl 2021. Nemocnica u Svätej Anny. Brno.

„Aj tak super, že môžeš robiť TOTO,” povedal mi cez týždeň môj tréner Ľubo.

Nie, nezvíhal som 200 kg na bench presse. Ani neurobil 100 klikov. Robil som lastovičku v predklone s 10-kilovou činkou v ruke. Single-leg deadlift, ak ti to niečo hovorí. Pre nezasvätených: stojíš na jednej nohe, druhú dvíhaš dozadu a paralelne s ňou skláňaš trup dopredu. S činkou v ruke.

Vyzerá to nenápadne. Ale je za tým päť rokov driny.

…

Päť rokov dozadu som skončil na pohotovosti

Večer som si líhal so slabou bolesťou chrbta a Ibalginom. Ráno už som odpadával od bolesti. Diagnóza bola nekompromisná: herniácia a sekvestrácia disku L2/S1. Po slovensky: platnička mi nielen vyskočila, ale sa aj roztiekla. Lekár sa pozrel na MR a povedal mi, že si už nezabehám.

Sakra to bolelo.
Tá platnička aj moje ego.

Nasledovala hospitalizácia. Infúzie. A počas nich prehováranie na operáciu. Mal som to skoro podpísané. A potom sa mi do rúk dostala kniha Healing Back Pain. John Sarno písal o veciach, ktoré mi nikto v nemocnici nepovedal.

Že podnikatelia a úspešní ľudia majú vyššie riziko bolesti chrbta. Že pracovné úzkosti spúšťajú svalové kŕče, ktoré sa potom často premietnu do platničiek. Že väčšina ľudí akceptuje bolesti chrbta ako nevyhnutnú súčasť života.

Pochopil som, že operácia by riešila následok. Príčinu nie.
Tak som namiesto operácie podpísal reverz. ¹

...

Vybral som si tú ťažšiu cestu

Po týždni na infúziách sa bolesti mierne zlepšili. Z 10 na 8. A už som neodpadával. Ale cvičenie? O tom nemohla byť ani reč.

Preto som najprv vyskúšal Dornovu metódu. Uteráky pod krížami. Zdravotnícke masáže. Po prvých dvoch týždňoch žiadny pokrok. A chcel som to vzdať. Až to pri jednej session zrazu uspokojivo ruplo. A akútna bolesť bola preč.

Vtedy som začal s cvičením cez SM systém. Smíškovu spinálnu mobilizáciu. Moje dni začínali rovnako. Cvičením s gumami o 6.00. Osobne s doktorom Klingom alebo cez obrazovku počítača. Viac ako 200 hodín za prvý rok.

A pri tom neriešiš žiadne viditeľné PR-ká. Žiadne výsledky, ktorými by sa dalo chváliť na Strave. Len nekonečné opakovanie. Nádych. Výdych. Tlak do gumených lán.

Bola to nuda. Strašná nuda.

…

Ale fungovalo to

Pomaly, nebadane, sa to menilo. Zlepšila sa mobilita. Zmenilo sa mi držanie tela. V core som pocítil silu, ktorá tam nebola. A po roku som dostal zelenú na prvý beh.

Ďalších šesť mesiacov som mal povolené len pomalé behy do 5 km v zóne 2. Žiadne tempo. Žiadne kopce. Len nekonečná trpezlivosť.

Po dvoch rokoch som zabehol prvých 10 km.
Po troch prvý dlhší závod v horskom teréne.
A po štyroch som odbehol prvé ultra.

…

Na cvičenie som nezanevrel

Po presťahovaní na Oravu som v tom pokračoval. Otvorili Ultravu, a od prvého týždňa si tam držím dva tréningy týždenne. Popri tom občas behám. Ale bez poriadneho plánu, ktorý sa pri malých deťoch a viacerých prácach jednoducho nedá udržať, mi musí stačiť to pravidelné cvičenie.

Niekedy mám výčitky, že by som chcel viac. Behania. Športu. Ale potom príde týždeň ako tento, a ja si uvedomím, aké mám šťastie.

…

Vraciam sa k tej úvodnej scéne

Stojím v posilňovni na jednej nohe. Činka v ruke. Full focus. A tréner mi povie tú jednoduchú vetu. Bavili sme sa akurát o niekom, kto má problém s platničkou. A ja som tam stál ako dôkaz, že sa to dá.

Z času na čas sa ma niekto pýta, čo mi pomohlo.

200 hodín cvičenia. A ďalších tisíc hodín odvtedy. Telo sa lieči pomalšie, ako by si chcel. A myseľ chce vždy skratku. Operáciu. Zázračnú tabletku. Magic move. Ale vyskočená platnička je zranenie, ktoré neurýchliš. Chce to trpezlivosť.

Železná disciplína. Tá vyhráva nad intenzitou. 30 minút denne konzistentne pol roka v kuse spraví viac ako 3 hodiny raz do týždňa. Tá repetitívna aktivita je súčasťou liečenia, nie chyba systému. Vydrž. A telo sa ti odmení.

Nič z toho nefunguje, ak nezačneš pri tom, čo bolesť spustilo. Pri spôsobe, akým žiješ, dýchaš, sedíš, pracuješ. Ja som úplne prekopal pracovné návyky. Prestal som pri práci sedieť. Zaradil som do pracovného flow viac prestávok. A správne dýchanie.

Ak si na tom podobne ako ja pred 5 rokmi

Uvedom si jednu vec. Vyskočená platnička nie je rozsudok, ktorý ti dá definitívnu stopku za všetkým pohybom. Je to signál, že treba začať žiť trochu inak. Pomalšie. Trpezlivejšie. Mne to trvalo päť rokov. A ešte stále sa učím.

Ale je super, že sa môžem hýbať.
Slobodne. A bez obmedzení.

…

🧡 Ak ti tento Analóg dal niečo nové, nechaj mu srdiečko.
📩 Ak máš otázku, kľudne sa ozvi. Rád odpoviem konkrétnejšie.
📬 Prepošli Analóg niekomu, kto bojuje s bolesťami chrbta.
🔔 A ak si tu prvýkrát — prihlásiť sa na odber môžeš nižšie.

1. Tento článok prosím neber ako zdravotnícke odporúčanie. Ide o moje skúsenosti. A moje prežívanie. Nič ti tu nepredávam. Sú samozrejme rôzne diagnózy bolesti chrbta, kde dáva 100% zmysel počúvať doktorov. Ale tu mi pomohlo ísť si vlastnou cestou.